Prírodné pomery a poloha obce

 

            Obec Trebatice (okres Piešťany), ktorej výmera chotára predstavuje 767 ha sa rozprestiera na styku severného výbežku Trnavskej pahorkatiny a Považského výbežku Podunajskej nížiny na terase Dudváhu a na aluviálnej nive Dudváhu a Váhu. Treťohorné riečne a potočné sedimenty boli v období zaľadnenia zakryté sprašou. Odlesnený povrch chotár a obce,  ktorý je len málo členený pokrýva černozem a nivné pôdy. Chotár obce sa využíva prevažne na poľnohospodárske účely. Riečka Dudváh pretekajúca smerom na juh chotárom obce bola v roku 1908 čiastočne zregulovaná. V minulosti s a od tzv. Starej Holešky ústiacej v chotári Trebatíc do Dudváhu odrážalo koryto tzv. Mladej Holešky, ktoré v minulosti slúžilo ako mlynský náhon. Dnes je toto koryto nefunkčné a zasypané.

            Intravilán obce sa rozprestiera na terase Dudváhu a leží v nadmorskej výške 167m, chotár obce leží v nadmorskej výške 158 – 185 m . Územie obce zaraďujeme do klimaticky teplej oblasti s priemernou letnou teplotou v januári – 1,4° C, v júli 19,5° C. ročný preimer zrážok sa pohybuje od 600 do 650 mm.

            Chotár Trebatíc je poľnohospodárskou krajinou, čo sa prejavilo i na druhovej skladbe živočíšstva – bez stavovcov a ich živočíšnych skupín, ako aj rastlinstva. V minulosti bola flóra a fauna chotára obce bohatšia. Časť chotára pokrývali zmiešané dubiny a okolie Dudváhu, ktoré bolo močaristé, pokrývali nižinne lužné lesy a krovinaté pásmo. Z lovnej zveri medzi najrozšírenejšie patrí zajac poľný. Vyskytuje sa tu aj jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný, srnka a diviak, v minulosti tu žil napríklad aj jeleň a bobor.

            V roku 1876 sa v obci uskutočnila komasácia, pričom sa zaznamenali aj názvy polôh (honov) v chotári: Felsö legelö (Horný pasinek tiež Sedlisca), Alsó legelö (Dolný pasinek tiež Pažit) Betfelkek ( V nútrajší fundus tiež Funduse), Záplotie, Prvi hon, Treti hon, Druhi hon, Ovršek, Luki za Dudvágom, Kosene luki, Pasinki a Kapusznice. Pre lepšiu identifikáciu polôh sa používali aj názvy: Výhon, Dolný výhon, Horný výhon, Čiernochovská lúka, Kamenec, Barina, Záhumenice, Ortové a ď. Mnohé z týchto miestnych názvov dnes už v teréne neexistujú alebo sú nahradené iný názvom. Chotár Trebatíc susedí s chotárom obcí Borovce, Krakovany (Stráže), Piešťany (Kocurice) a Vrbové.

            Trebatice patria do skupiny ulicových obcí (dnes je pôvodný intravilán obce rozšírený novou zástavbou) jej os tvorí štátna cesta spájajúca obec s Piešťanmi a Vrbovým. Jej odbočka spája obec s Borovcami. Ešte v polovici 19. storočia cestná sieť spájajúca Trebatice s okolitými obcami viedla čiastočne po iných trasách. Pôvodnú zástavbu obce, ktorú môžeme sledovať aj dnes tvorili dvoj- a trojpriestorové domy často s výpustkom. Postavené boli z nepálených tehál alebo nabíjanice. Čelná strana domov, ktoré boli pôvodne stavané len po jednej strane cesty bola po celej šírke tiež orientovaná do ulice. Domy boli kryté slamenou valbovou strechou a mali  priestory radené za sebou alebo okolo seba. Hospodárske stavby stáli  v dvoroch za domom. Vymlátené obilie sa v minulosti uskladňovalo v obilných jamách.

 

            Obec od stredoveku patrila do Nitrianskej stolice (neskoršie župy). V rámci Nitrianskej župy, ktorá zanikla v roku 1922, patrila obec v rokoch 1850 – 1861 do okresu Piešťany. V rokoch 1862– 1922 patrila do okresu Nové Mesto nad Váhom. V rokoch 1923 – 1960 patrila obec do okresu Piešťany. Župy boli v roku 1928 zrušené, obnovené boli v rokoch 1940 – 1945 kedy Piešťanský okres bol súčasťou Trenčianskej župy. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol v roku 1960 a väčšia časť jeho obvodu pripadla do Trnavského okresu v rámci Západoslovenského kraja. Dnes sú Trebatice súčasťou okresu  Piešťany, ktorý bol utvorený na základe nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Ten územne patrí do Trnavského kraja.