Trebatice od konca 18. storočia do roku 1918

 

Roky 1789 – 1794 boli pre Európu v znamení Francúzskej revolúcie, čo pre habsburkú monarchiu znamenalo vytvorenie protifrancúzskej koalície, v ktorej hlavnú úlohu hrala prusko – rakúska strana.

V roku 1798 zostavil komisár barón 1. 1. Fridecký z Koplotoviec pre potreby armády súpis koní a volov z časti obcí Nitrianskej stolice. V Trebaticiach (possessio Trebete) sedliaci (ich mená uvádzame v pôvodnom zápise) v tom čase chovali 70 koní a 131 volov:

 

 

počet

 

počet

 

kôň

vôl

 

kôň

vôl

Thoma Szedlak

 

4

Mich. Laczko

2

 

Michael Kollar

2

 

Mich. Senesovicz

 

3

Miechael Vanko

 

6

Martin Zabojnik

 

2

Nicols Minarech

 

3

Georg Jankech

 

2

Jano Szibik

 

3

Joan Janovicz

2

 

Georgius Mikusz

2

3

Georg Sztrapati

2

 

Joannes Oprssal

 

4

Mich. Juricsek

 

2

Georg Plakech

 

3

Georg Kollesai

4

 

Steph. Stejsko

 

4

Joan Tomkovics

 

3

Laulus Holecz

 

2

Georg Jankech

2

 

Martin Jankech

2

 

Martin Moravansky

2

 

Nicol Szuczky

2

 

Michal Dohnansky

2

 

Martin Snejder

2

 

Stephanus Jankech

 

5

Gerg Karasz

 

3

Georg Senecovicz

 

2

Joannes Barttko

 

2

Mich Labuda

 

4

Martin Lipka

2

 

Joannes Kovacs

2

 

Joannes Radosinsky

 

2

Joanny Kovacs

 

5

Josephus Krajcso

2

 

Jonnes Kondel

 

2

Martinus Krajcso

 

2

Martin Kondel

 

2

Joannes Szedlak

 

2

Joseph. Stefanko

 

5

Kicols Martiss

 

2

Joan Laczko

 

3

Juday Kvittner Abraham

 

4

Gerg Zadny

 

2

Thoma kovacs

2

 

Thomas Sztraka

 

3

Adamus Ferancsik

 

4

Georg Miczka

2

 

Jesephus Kovacs

 

2

Martin Kovacs

2

 

Joannes Gallo

2

 

Georg Stobcsek

2

 

Joannes Ssadebol

2

 

Joannes Stobcsek

2

 

Joannes Buczhel

2

 

Geogius Tomkovics

2

 

Steph. Hubány

 

2

Thomas Hadvika

2

 

Mart Jankech

 

4

Step. Szaluzi

2

 

Michael Mattula

 

4

Mart. Jankech

2

 

Joannes Moravansky

2

 

Joan jankech

 

2

Thomas Jurass

2

 

Steph. Streszka

2

 

Georgius Jankech

2

 

Michal radoszky

2

 

Joannes Sztrapaty

 

4

Georg Sallko

 

2

Joannes Labuda

2

 

Georg Babzksy

2

 

Georg Stepko

2

 

Beort bartko

 

5

Michael Kovacs

 

4

 

 

 

Georgius Sztrapaty

 

4

Spolu:

70

131

 

            Tri Prehraté vojny (1797, 1800, 1805) habsburskej monarchie proti Francúzsku prinútili cisára Františka II. (1792 – 1835) uzavrieť s Francúzmi v roku 1805 v Bratislave mier. Už v roku 1809 mier Rakúsko porušilo. Bolo znova porazené za čo sa zaplatilo reparáciami a ďalšími územnými stratami.

            V roku 1809 kartograf Jozef Lipský vo svojom diele „Repertorium locorum objectorumgue...“ vydanom v Bratislave uvádza dedinu (pagus) Trebatice pod názvami Trebéthe, Třebytysstě a Třebatice.

            V rámci organizácie biskupských majetkov patrili Trebatice, Ostrov a Voderady do oficiolátu Krakovany. V roku 1607 boli majetky nitrianskeho biskupstva organizované v štyroch panstvách. Neskoršie (v roku 1625) boli organizované v 8 oficiolátoch. V 18 storočí boli ku krakovanskému oficiolátu pripojené Dolné Voderady a Horné Voderady. Zároveň sa prestal používať názov oficiolát a zaviedol sa názov panstvo (domínium). a čele jednotlivých panstiev stáli úradníci – provizor, frumentál, cellár, špán a kľúčiar. Pre menšie panstvá sa funkcie spájali v jednej osobe. Z roku 1800 sa zachovali všeobecné hospodárske pravidlá k potrebe pánov úradníkov nitrianskeho biskupstva a inštrukcie chovateľom oviec.

            V roku 1828 sa v Uhorsku uskutočnil celokrajinský – dikálny súpis, ktorý mal slúžiť ako podklad pre nové daňové reformy. Pre veľké disproporcie v daňovom zaťažení poddaných sa však ukázal ako nepoužiteľný. V Trebaticiach sa v tom čase uvádza 670 obyvateľom (cirkevný schematizmus uvádza 679 obyvateľov) s 96 domov.

            Z konfesionálneho hľadiska boli obyvatelia Trebatíc v rokoch 1819 – 1914 bozdelení nasledovne:

 

Rok

Rím. kat.

Ev. a. v.

Židia

Rok

Rím. kat.

Ev. a. v.

Židia

1819

634

 

7

1867

747

 

9

1827

647

 

6

1873

740

 

6

1828

669

 

10

1878

740

 

6

1836

687

 

7

1885

777

 

8

1841

674

 

8

1888

810

 

12

1842

656

1

9

1890

823

 

14

1845

665

 

6

1894

828

 

14

1848

671

1

8

1899

828

 

14

1851

654

2

7

1903

923

 

9

1855

600

 

7

1912

946

 

5

1864

731

 

7

1914

1111

 

 

 

            V rokoch 1831 – 1832 územie Slovenska zasiahla epidémia cholery, ktorá sa rozšírili z Ázie a po vypuknutí šľachtického povstania vo Veľkopoľsku (1830) proti ruskému cárizmu prenikla aj na východné Slovensko. Sporadickému šíreniu cholerovej epidémie po celej krajine napomáhali zlé hygienické pomery a nedostatočné zdravotnícke opatrenia. Vírus zapríčiňujúci cholerové ochorenie bol známy až od oku 1884. Pre jednotlivé roky kedy cholerová epidémia zasiahla aj Trebatice dáva štatistická tabuľka nasledujúce údaje:

 

Rok

1831

1849

1855

1866

1873

Počet chorých

86

?

?

32

2

Počet vyliečených

70

?

?

11

1

Počet zomrelých

16

16

10

21

1

 

            V roku 1839 bol v obci richtárom Gašpar Štefanko. Jeho podpis sa nachádza aj na svedectve obcí Krakovany, Ostrov, Stráže a Trebatice o konaní púte do Šaštína.

            Marcové zákony prijaté v roku 1848 na sneme v Bratislave priniesli zrušenie desiatkov a urbárskych povinností, zaviedli všeobecné zdanenie, zrovnoprávnenie občanov pred zákonom a pod. Veľkú časť pôdy vlastnila šľachta a cirkev a len menšia časť pôdy (22,6%) bola v držbe roľníckeho ľudu. Urbariálny patent (1853) úplne zrušil urbársky pomer a jej vlastníkmi sa stali tí, ktorí ju dovtedy obrábali ako poddaní. Snem schválil aj zákon o používaní maďarčiny a o postavení maďarského národa ako jediného národa v Uhorsku.

            Udalosti z rokov 1848 – 1849 sa Trebatíc dotkli len okrajovo. Obec ležala bokom od centra povstania, ktoré bolo v podjavorinskom kraji a nemala ani strategický význam. Cestná komunikácie vedúce cez obec bola využívané na presuny vojsk a začas boli vojaci ubytovaní aj v obci, ktorá v tom čase (vlastne až do roku 1907) vystupuje pod názvom Trebeta. Vojaci boli v obci ubytovaní aj neskoršie. Napríklad v roku 1883 podala obec žiadosť o vyrovnanie nákladov za ubytovanie vojska.

            V roku 1851 bol v obci vystavený rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Štefanovi kráľovi. Samostatná farnosť tu však nebola zriadená a obec zostala aj naďalej filiálkou farnosti v Krakovanoch. V priebehu 19. storočia boli v chotári obce postavené aj niektoré prícestné kríže.

            Židia sa v Trebaticiach objavujú v druhej polovici 18. storočia. V obci tvorili len malú komunitu, nemali synagógu ani cintorín a svojich mŕtvych pochovávali vo Vrbovom. Podobne ako malé komunity židov z okolitých obcí, mali sídlo židovského matričného obvodu vo Vrbovom. Matriky narodených sa zachovali z rokov 1844 – 1895, sobášených z rokov 1651 – 1925 a zomrelých z rokov 1851 – 1895.

            Obecné zápisnice a agenda obce boli písané po slovensky a zachovali sa z rokov 1828 – 1846 a 1852 – 1855. V rokoch 1852 – 1855 bol richtárom obce Juraj Galbavý. Niektoré zápisnice sú opatrené pečažou z r. 1782. V zápisniciach – počtoch sa uvádzajú obecné príjmy a výdavky. V rokoch 1852 – 1853 bol ročný plat richtára 40 florénov ďalej len fl.), prísažného 32 fl. a notára 130 fl. Farár a organista dostali po 5 fl. a dvaja hájnici po 2 fl. Administratívnu činnosť obce dokladajú aj výdavky na papier, atrament a ceruzku (8 fl.) a na „všelijaku“ tlač (6fl). Kominár za čistenie komínov dostal 2 fl.

            Prehľad o hospodárskej situácii v obci dokladá „gruntová daň za rok 1852, pre celú obec Trebaticzku“, ktorú platilo 113 poplatníkov. Jej výška pre celú obec bola 1045 fl. V obci sa v tom čase chovalo 196 kusov rožného dobytka, 59 koní a 96 ošípaných. Podľa súpisu sa v obci nechovali obce a kozy a obec nemala vinohrady.

            „Príjem a výdavky obce Trebete za roky  1854 – 1855 uvádza nasledujúce obecné príjmy:

 

Z obecných rolí

277 fl.

Z obecných lúk

18 fl.

Z obecného mlyna

376 fl.

Z obecného šenku

20 fl.

Z obecnej kapusty

12 fl.

Z obecného „wihona“

14 fl.

 

            Za roky 1854 – 1855 mala obec výdavky 1016 fl. Obec v tom čase vystavila pri obecnom mlyne novú izbu, resp. komoru (100 fl.), opravila mlyn (30 fl.), „slávnemu panstvu“ zaplatila 124 fl,. na regrútov dala 20vfl. a na „rozličné obecne utrati“ dala 542 fl. Daň platilo 115 poplatníkov a bola rozdelená nasledovne:

 

Rok

Počet obyvateľov

Počet domov

1896

738

 

1880

747

123

1890

835

122

1900

932

122

1910

1074

146

 

            V roku 1865 obyvatelia Trebatíc a Ostrova podali sťažnosť proti Jurajovi Kürczovi pre vylákanie peňazí pod zámienkou vybavenia pôžičky na odstránenie škôd spôsobených suchom. So suchom možno spomenúť aj jednu kuriozitu, ktorá je zaznamenaná v Slovenskom letopise z roku 1882. „V Trebaticiach pri Piešťanoch, keď bolo sucho, kúpali ženy, aby as dozvedeli, ktorá „bosorka“ zavinila sucho. Tak to bolo aj v roku 1877.“

            V roku 1867 obce Očkov, Stráže, Krakovany a Trebatice pdoali spoločnú žiadosť o ponechanie notára Ľudovíta Bieleho v úrade. Notársky úrad sa nachádzal v Krakovanoch. V tom istom roku prišlo aj k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, čo pre slovenský národ znamenalo tvrdý národnostný útlak a pomaďarčovanie, čo trvalo prakticky až do zániku monarchie v roku 1918. Z roku 1868 pochádza sťažnosť mlynárov na dolnom toku Holešky proti mlynárom z obcí Krakovany, Stráže a Trebatice pre zadržanie vody.

            Z náboženských spolkov existoval v obci od roku 1867 Spolok sv. Ruženca. „Kniha spolku živeho ruženca blahoslavenej Panny Márie, obci trebatickej 1867“ sa zachovala dodnes. Obsahuje záznamy členov, príjmy a výdavky až do roku 1904. Zaujímavý je aj zápis z roku 1886, ktorý dokladá, že členovia spolku dali do miestneho kostola zhotoviť krížovú cestu:

„Na žiadost spolku ruženčarsého

mi niže podpisani a požadany sme

v chrame trebatickom v roku 1886 marec 1

krížovú cestu na čest a chválu Božiu

vistavit daly.

Tonkovič Ján, mladší jako kostolnik

Jankech Ján ruženšárský kasár

Cibik Ján, Holco Jozef, Buchel Marcin,

Kováč Mišo, Krajčo vavrinec.“

            Podľa tradície, ktorá sa premietla aj do osláv 100 . výročia založenia požiarnickeho zboru v Trebaticiach 17. mája 1964 bol prvý hasičský zbor (Feuerwehri) v obci založený v roku 1864 a jeho veliteľom bol p. Buchel. I keď je niekedy tento údaj spochybňovaný, zdá sa, že hasičský zbor mohol v obci existovať ešte o niečo skôr. V obecných zápisniciach – počtoch Trebatíc z rokov 1854 – 1855 sa nám podarili sistiť údaj, že obec v tom čase zaplatila 100 fl. za „Navi hotoweni strekacša“ t. j. hasičskej striekačky. V roku 1894 hasičský spolok obcí Krakovany, Ostrov, Stráže a Trebatice obdržal štátnu podporu. V roku 1896 sa veliteľom hasičského zboru stal učiteľ, rodák  Borovice, Ján Lackovič. Zbor mal v tom čase 16 členov.

            Požiare v minulosti patrili medzi časté udalosti. Ich príčinou bývala hlavne neopatrnosť pri používaní ohňa v domácnosti, úder blesku, ale tiež i zámerné podpaľačstvo. V roku 1868 blesk zapríčinil požiar, ktorý zničil skoro celú dedinu. V roku 1886 vraj cigáni podpálili nejakého gazdu pričom znova vyhorela skoro celá dedina. Medzi živelné pohromy patrí aj krupobitie. Veľké krupobitie postihlo Trebatice v roku 1886 a na hornom poli zničilo celú úrodu. Na pamiatku tejto udalosti tam bol v rok 1904 postavený pomník Panny Márie.

            Trebatice boli v minulosti poľnohospodárskou obcou. Väčšiu časť pôdy v obci vlastnilo Nitrianske biskupstvo, pričom až do 18. storočia boli nitrianski biskupi aj dedičnými županmi Nitrianskej stolice. V roku 1876 sa v obci uskutočnila komasácia, ktorá sprehľadnila majetkové vlastníctvo pôdy. Už v roku 1873 komisiách uhorského ministerstva kultúry a výučby konštatovala, že biskupské majetky sú zúfalo zanedbané, urbárska regulácia nebola prevedená a regálne práva sú dané do prenájmu  za malé prenájomné. Začiatkom 20. storočia predalo biskupstvo majetky v Krakovanoch, Ostrove, Trebaticiach, Voderadoch aa Nedede. Za utŕžené peniaze prikúpilo pozemky v Radošine, Bzinciach a neskoršie aj v Alekšinciach. Staršie katastrálne mapy zobrazujúce chotár obce sa zachovali z rokov 1853, 1905 a 1912.

            Rímskokatolícka ľudová škola bola v Trebaticiach postavená v roku 1870. V minulosti škola v obci nebola a deti chodili do školy v Krakovanoch. Postavená škola mala pôvodne len jednu triedu. V roku 1893 mala škola už dve triedy pričom bola zriadená aj druhá učiteľská stanica. Učiteľ ročne dostával plat 200 fl. (neskoršie 300 fl.) a mohol užívať 2400 siah rolí. Medzi jeho povinnosti patrilo aj zvonenie, za čo od obce dostával ročne 10 meríc raži.

            Podľa neúplného zoznamu v priebehu 19. storočia učili na škole v Trebaticiach učitelia:

 

                                    1871 – 1872         Ján Kováčik            

                                    1872 – 1873         Ján Klčo

                                    1873 – 1874         Alexander Pazmány

                                    1874 – 1875         Alojz Strapatý

                                    1875 – 1886         Michal Cíbik, Ján Grobárčik, František Hirmer, Ján Killian,

                                                               Emil Straka a Pavel Šindel

                                    1883 – 1884         Štefan Agner

                                    1885 – 1886         Valent Šoka, Ľudovít Pašteka

                                    1896 –                 Ján Lackovič

                                    1913 –                 Helena Lakovičová, Margita Lifnerová,,

                                                               Mária Černáková, Emília Tomašovičová

 

                                   

            Okolo roku 1885 sa za jedného žiaka platilo zápisné 1 fl. V jednej triede bolo 70 -80 a v druhej 90 – 100 detí. V roku 1907 župný lekár navrhol školu ako hygienicky nevyhovujúcu zatvoriť a postaviť novú školu. „Cirkev a obec sa zdráhali vystaviť novú školu“ a tak 1. septembra bola škola zoštátnená. Na škole bola menovaná  nová školská rada a bola zriadená tretia učiteľská stanica. Poštátnenie školy v Trebaticiach sledovalo cieľ úplnej maďarizácie žiakov nemaďarskej národnosti aj na tom malom počte cirkevných škôl na Slovensku, kde sa ešte vyučovalo po slovensky. Smerovali k tomu aj zákon č. 26 a 27 z roku 1907, ktoré skoncipoval vtedajší minister školstva Albert Aponi. Triedne výkazy sa zachovali od roku 1828, administratívne spisy z rokov 1913 – 1946, ďalej sa zachoval inventár knižnice (1920), inventár školy (1920 – 1957) a administratívne protokoly (1926 – 1946). V roku 1913 bola v obci postavená nová škola, v ktorej boli tri triedy a byt pre správcu školy. Na novej škole sa vyučovanie začalo 1. novembra 1913. Do správy československého štátu prevzal škou 9. januára 1919 inšpektor Karol Treský.

v roku 1902 bolo v Trebaticiach založené Potravné družstvo ,ako pobočka celouhorského družstevného hnutia Hangya (Mravec) a pri ňom čitateľský krúžok. Potravné družstvá pôvodne slúžili na zásobovanie svojich členov potravinami a tovarom a tiež ako nákupné centrá poľnohospodárskych produktov.

            V roku 1900 mali Trebatice 932 obyvateľov, z toho 915 Slovákov (98,1%). Aj napriek maďarizačnému tlaku si Trebatice, ale aj široké okolie zachovali slovenský za. za Maďarov alebo Nemcov sa v tom čase hlásili prevažne úradníci, služobníctvo a židia. O zmýšľaní a konaní obyvateľov Trebatíc v prospech slovenskej veci hovorí aj sťažnosť proti richtárovi Jozefovi Kolárovi a prísažnému Jozefovi Cíbikovi z Trebatíc a Michalovi Kališovi z Krakovian za predvolebnú agitáciu kandidáta Slovenskej národnej strany (MUDr.  Július Markovič) vo vrbovskom volebnom obvode v roku 1906. Tieto „markovičovské“ voľby nám pripomína aj pamätná tabuľa vo Vrbovom. Z roku 1908 pochádza návrh na odňatie výčapnej licencie krčme v Trebaticiach pre jej panslávske vedenie.

            Spojenie obce s okolitým svetom zlepšilo vybudovanie železničnej trate Piešťany – Vrbové v roku 1906. neskoršie bola z Trebatíc vybudovaná aj odbočka do Rakovíc.

            V rokoch 1907 – 1918 vystupujú Trebatice pod maďarským názvom Vágterbete.

            Dňa 28. júla 1914 bol v Sarajeve zabitý následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d’Este.

Pravdepodobne však nikto nemal predstavu o tom, ako jeho smrť zmení svet. Rakúsko-uhorská monarchia vyhlásila vojnu Srbsku a onedlho aj Rusku. Vojna, ktorá vypukla, vošla do dejín ako 1. svetová vojna. Skončila v roku 1918 porážkou Centrálnych mocností (pôvodne Trojspolku), medzi ktoré patrilo aj Rakúsko-Uhorsko.

            Na bojiskách 1. svetovej vojny (1914 -1918) padlo 41 mužov z Trebatíc. Ich pamiatku pripomína pomník odhalený v obci v roku 1926. Vojnové roky sa prejavili veľmi skoro nedostatkom potravín a rôzneho tovaru. Z obehu postupne zmizli zlaté a strieborné mince a postupne aj mince zhotovené z medi a niklu. Nahradili ich papierové bankovky a železné mince. Zaviedol sa letný čas a boli vypísané vojnové pôžičky, ktoré boli neskôr znehodnotené. Vývoj cien na začiatku a na konci vojny môžeme sledovať na pripojenej tabuľke:

 

 

Ceny v roku 1914

Ceny v roku 1918

100 kg pšenice

18 K

300 – 800 K

100 kg zemiakov

5 K

300 -800 K

100 kg uhlia

1,60 K

50 K

kôň

300 K

10.000 – 20.000 K

krava

200 K

3.000 – 5.000 K

ošípaná

10 K

300K

topánky

11 K

300 – 500K

oblek

50 K

800 – 1300 K

 

            O zmýšľaní niektorých občanov v Trebaticiach hovorí trestné stíhanie Proti Alžbete Jakábovej (1915) pre poburovanie proti maďarskej národnosti, keď v auguste v roku 1914 prehlásila pred zhromaždenými ľudmi „Pod ruskou vládou sa budeme mať lepšie, Rusov poznám z Ameriky, sú to dobrí ľudia. Škoda nám bojovať, aj tak nevyhráme.! V rokoch 1914 – 1916 obec niekoľkokrát žiadala o zlepšenie zásobovanie pre spotrebné a predájné družstvá. Koniec vojny v obci nesprevádzali rabovačky a život sa postupne konsolidoval.

 

Späť