Trebatice v 16. – 18. storočí

 

            Stredovek /tento pojem sa objavuje až v 15. – 16. storočí) skončil v 1. štvrtine 16. storočia. Podľa niektorých prameňov skončil objavením Ameriky (1492) alebo počiatkom nemeckej reformácie (1571). V uhorských podmienkach je stredovej zavŕšený v roku 1526, keď v bitke pri Moháči (29. augusta) osmanskí Turci porazili uhorské vojsko a ktorí potom dlhú dobu mali vplyv na udalosti a život v tomto priestore.

            V portálnom súpise Nitrianskej stolice sa v roku 1549 v Trebaticiach uvádza 14 port. Porta bola daňová jednotka priamej štátnej dane, ktorá sa pôvodne vyberala od celej poddanskej (sedliackej) usadlosti. Koncom 16. storočia sa do jednej porty počítali 4 poddaní s dvojzáprahom, alebo 8 poddaní s s jednozáprahom, či 16 poddaní , ktorí záprah nevlastnili. Zákonom z roku 1609 sa za jednu portu počítali 4 poddaní, prípadne 12 želiarov. Za celé obdobie feudalizmu sa poddanské obyvateľstvo z hľadiska socálneho a hospodárskeho delilo na niekoľko skupín: sedliakov (colonus), želiarov (inguilinus), podželiarov (subinguilinus), slobodníkov (libertinus) a sluhov (servitores).

            Malý počet port v obci mohol mať súvis s vpádom osmanských vojsk smederevského bega Mahmeda na územie juhozápadného Slovenska v roku 1530. Pri tomto vpáde osmanskí Turci prvýkrát prenikli na naše územie. Stalo sa tak dôsledkom neuváženej politiky Jána Zápoľského voči svojmu súperovi Ferdinandovi I. Habsburskéhu v boli o uhorský trón. Plienenie Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice trvalo len niekoľko dní (od 26. do 30. septembra), ale jeho výsledkom bolo vyrabované a spustošené Považie a Ponitrie.

            V roku 1576 vystupujú Trebatice pod názvom Threbete. V portálnom súpise Nitrianskej stolice sa uvádza , že v obci bolo 15 sedliackych port, pastierska usadlosť a mlyn. Trebatický mlynár sa spomína v roku 1597 ako účastník bitky v krčme v Šulekove. Mlyn, ktorý stál na potoku Holeška sa v 18. storočí (1753) uvádza ako obecný.

            Aby nedochádzalo k majetkovým sporom s majiteľmi susedných obci bola v roku 1580 vykonaná obchôdzka chotára Trebatíc. V metácii sa opis hraníc chotára obce uvádza nasledovne:

            „U Horného (Veľkého) Orvišťa začína hraničná čiara s krakovianskou hranicou pri tzv. Čiernej stoke (studni). Hranice smeruje odtiaľ  k Černochovskej lúke patriacej obci Kocurice, ďalej vedľa tejto lúky vedie smerom na Borovce, k lúke zvanej Kamenec, či Tábor. Ďalej smerom na Borovce siaha až po násyp zvaný Kňazova barina. Odtiaľ sa hraničná čiara odkláňa na Šterusy , pretína oráčiny, okraj hraníc je tu vyznačený až po hranicu Vrbového popri doline Barina, kde sa zbiehajú tri hraničné čiary: trebatická, borovská a vrbovská, trebatická hraničná čiara sa hraničným okrajom dotýka obce Stráže, na tejto čiare vedie cesta potom až po Trebatice, odkiaľ vedie hranica na lúky, kde hraničný okraj prebieha pozdĺž dlhej priekopy k už spomínanej Čiernej stoke (studni).“

V roku 1585  sa v Trebaticiach uvádza 26½ usadlostí (sesií), 21¼ usadlostí a 5¾ usadlostí. Sedliaci, ktorých bolo v obci 40, boli užívatelia usadlostí s vlastným domom. V obci bolo 8 želiarov, mali vlastný dom, ale žiadnu urbársku pôdu.

Od roku 1514 boli pre poddaného okrem peňažného cenzu stanovené aj naturálne dávky. pre zemepána (Nitrianske biskupstvo) bol deviatok z poľnohospodárskych produktov a tzv. poddanské dávky. Corkvi sa odvádzal desiatok. Práca na pánskom bola stanovené na jeden deň do týždňa. V 17. storočí, však predstavovala až tri či štyri dni do týždňa. Okrem povinností voči zemepánovi a cirkvi platili poddaní aj štátnu daň – kontribúciu a vedľajšie dane.

V roku 1585 odovzdávali poddaní v Trebaticiach z jednej sesie ročne 4 bratislavské merice pšenice, 4 bratislavské merice raže a 4 bratislavské merice ovsa. Bratislavská merica sa po roku 1551 stala oficiálnou uhorskou mierou na sypaniny, mala obsah 75 holieb (62,499 litrov). Obce v okolí Trebatíc používali na sypaniny aj lokálne miery, napríklad v Borovciach to bola miera s obsahom 32 litrov, v Krakovanoch s obsahom 35,37 litrov a v Kocuriciach a Rakoviciach s obsahom 31,99 litrov.

Naturálne dávky dokladajú aj naviac pestované obilniny v Trebaticiach. Poľnohospodárstvo bolo v minulosti založené na princípe trojpoľného hospodárstva (1. rok: ozimina – jarina – úhor; 2 rok: jarina – úhor – ozimina; 3. rok: úhor – ozimina – jarina). Medzi najpestovanejšiu chlebovú obilovinu patrila v minulosti raž. Pšenica sa pestovala aj na miestach s nižšou bonitou pôdy a často sa siala tzv. súraž (pšenica s jačmeňom alebo ražou). Pestovali sa strukoviny, neskoršie je doložené veľké množstvo pestovanej kapusty. Z okopanín sa pestovala repa (na konci 18. storočia aj zemiaky). Z priemyselných plodín sa pestovalo konope. Z jeho vlákien sa vyrábalo plátno a zo semien sa lisoval olej.

V roku 1593 vypukla medzi habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou nová vojna, ktorá trvala s prestávkami celých pätnásť rokov. V rokku 1599 územie juhozápadného Slovenska spustošili oddiely krymských Tatárov pozvaných osmánskym veľkovezírom Ibrahimom. V kronike Mikuláša Istvánffyho sa o pustošení Považia krymskými Tatármi v roku 1599 píše:

„Od Piešťan sa nepriateľ prehnal po brehu Váhu až po bránu mestečka Beckova a krvavými vraždami sa vybúril na tých, čo mu prišli do cesty. Vypálil obec Borovce a odvliekol do zajatia zemianske ženy a deti Jána Balogha a Pavla Vízkeletiho. potom zamieril na Nádašdyho majetky, t. j. Veľké Kostoľany, Vrbové a iné mestečká a dediny, ktoré tiež vypálil a odvliekol z nich do zajatia veľký počet obyvateľstva. Ťažko pritom odhadnúť, aký bol počet nešťastných a úbohých ľudí, niektorých buď zabili, alebo zajali. Povrávalo sa, že ich nebolo menej než desaťtisíc. Mnohí však vyhlasovali, že ich bolo oveľa viac.“

Pre porovnanie uvádzame údaje o počte domov v Trebaticiach a v niektorých okolitých obciach pre osmanským vpádom a po ňom:

 

Obec	1598	1600	1601
Trebatice	71	10	10
Borovce	45	4	4
Krakovany	55	vypálená	vypálená
Kocurice	9	2	9
Malé Orvište	3	vypálená	vypálená
Rakovice	31	26	26
Veľké Orvište	16	9	9
Vrbové	185	8	7

 

Dňa 17. augusta 1663 osmanská armáda obkľúčila pevnosť Nové Zámky a pokúšala sa ju dobyť. Pomocné vojsko zložené z krymských Tatárov, ukrajinských kozákov a valašských a moldavských oddielov kúpilo okolie. Dostali sa aj na Považie. Už 25. septembra Nové Zámky pred osmanskou presilou kapitulovali a osmanským vojskám sa otvorila cesta do nechráneného vnútrozemia krajiny. Lúpežné vpády postihli aj Trebatice a okolité obce.

Z intraviláru obce pochádza nález strieborných uhorských mincí (cca 700 kusov), ktoré boli do zeme ukryté začiatkom 17. storočia. Pochádzajú z obdobia povstania sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena a jeho nešťastného spojenia s Turkami, tak typického pre vodcov stavovských povstaní v boli za náboženskú slobodu protestantov v Uhorsku. Majiteľ si ukryté mince už nevyzdvihol. Pravdepodobne zahynul vo vojnovom chaose, na ktorý bolo 17. storočie na Slovensku tak bohaté.

Z roku 1626 pochádza urbár biskupských majetkov – Urbár katedrálneho chrámu Nitrianskeho (Urbarium cathedralis ecclesiae Nittr eusis). Dal ho zostaviť nitriansky biskup Ján Telegdy (1575 – 1647) od roku 1623 administrátor nitrianskeho biskupstva. majetky biskupstva boli v tom čase organizované v 8 oficiolátoch. Do oficiolátu – strediska panstva v Krakovanoch patrili Trebatice a Ostrov. V roku 1694 do oficiolátu v Krakovanoch patrili aj dvory Horné a Dolné Voderady. Škodu obec utrpela aj pri ďalšom vpáde tlúp krymských Tatárov, ukrajinských kozákov, valašských a moldavských oddielov plieniacich Považie. Patrili k osmanskej armáde, ktorá 17. augusta 1663 pod vedením veľkovezíra Mehmeda Küprülü obklúčila pevnosť Nové Zámky. Proti prenikaniu Turkov do vnútra krajiny sa v roku 1665 začala stavať pevnosť Leopoldov.

Trebatice sú filiálkou rímskokatolíckej fary v Krakovanoch, ktorá sa spomína už v 1. polovici 14. storočia. Do farského obvodu v Krakovanoch patrili aj Stráže. Z konfesionálenho hľadiska bola situácia už v minulosti v obci jednoznačná. Obyvatelia boli rímskokatolíckeho vyznania. Židia sa v obci usadili až v 18. storočí a niekoľko evanjelikov a. v. až v polovici 19. storočia.

Cirkevné matriky patria medzi dôležité historické pramene. Dnes sú uložené v archívoch a ich prehľad pre farský obvod Krakovany, Stráže a Trebatice je nasledovný:

                                       Matriky narodených v rokoch   1701 - 1787, 1789 – 1902

                                       Matriky sobášených v rokoch   1701 – 1912,

                                       Matriky zomrelých                 1701 – 1730, 1740 – 1902

 

Začiatkom 18. storočia (1715) sa v obci uvádza 34 sedliackych domácností, 24 želiarskych domácností a jedna slobodnícka rodina. V roku 1720 sa v obci uvádza 33 sedliackych domácností. Robata predpísaním nebola uložená podľa usadlostí. Celá obec mala predpísané aké roboty má urobiť. Poľnohospodárske práce sa vykonávali ručne alebo so záprahom. Ako naturálne dávky dávali poddaní Nitrianskemu biskupstvu ročne z obcí Krakovany, Ostrov a Trebatice 232 kapúnov, 174 žajdíkov masla, 1450 vajec, 116 teliat, 58 ošípaných, 290 zajacov, 174 baranov, 870 žajdíkov v konopného oleja a 58 meríc šošovice.

V urbári Nitrianskeho biskupstva (Urbarium antiqum ceu Censcriptio Bonorum Episqopatu Nittriensis) z roku 1736 boli v Trebaticicah (Possessio Trebete) títo poddaní (ich mená uvádzame v pôvodnom zápise):

Sedliaci: Stephanus Szedlák, Joannis Szedlák, Joannis Remis, Georgy Doctor, Joannis Tkalecz, Georgius Minar, Nickoels Csepelka, Haverladovczka, Nicolai Mikuska alias Porubczka, Georgi Sadebol, Joanne Bitarovczky cum Zagala, Andreas Holecz, Joaniss Zuczký, Joannis Blasko , Joannis Bartek, Georgius Kubány, Joannes et Stephanus Krackech, Nicolaus Martis, Joannes Maszar, Joannes Kovacsech, Adamus Feranczik, martinus Kovacsech, Stephanus Galo, Joannes Satyebol, Georgi Duglovcsky, Nicolai Vlk, Stephanus Jankech, Georgius Blasko, Nicolai Martius, Joanni Belezik, Stephanus Maravánczky, Joannis Janeczech, Joannes Strapatý jun., maczarocskiana, Noanne Hepszak, Joanne Strapatý se., Martini Szedlák, Martini Mikloska, Nicolatis Jankech, Martini Moravanczky, Joannes Koleszár, Joannes Kadlecz, Mathia Janovics, Stephanus Madso, Joannis Blanar, Joannes Jankech, Geroty Jankech, Joannes Labuda, Michael Telegy, Stephanus Kovácsech, Joannes Kováczech, Adamus Stepkanech, Bacsikovczke alia Minarech..., Georty Jankech, Nicolai Svecz, Michalis Hobsok, Martinus Ocsenás, Joannis Lalovich, Joanne Belak, Martini Sztaczo, Georgius Anarech, Jonnis Szeverin, Michael Balocza ete Szabonech, Andre Michalczky, Martinus Laczko, Joannes Jankech, Andreas Ondrászka, paulus Vezelech, Joanna Migala, Adamus Vlk.

Želiari: Joanens Blanar, Stephanus Cszagala, Michael Kovácsech, Michael Czibik, Stephanus Czerlavin, Georgius Jabecz.

Podželiari: Andreas Palkech, Joannes Pun, Gergius Juriczich, Stephanus ferenczik, Georgius Jurás, Georgius Gallo, Michael Holobok, Michael Korbel, Joannes Bobek, Joannes faber, Martinus Mikus, Andreas Svecz, Georgius Szuraný, Joanne Brezány.

Slobodníci: Joannes Lipka ett Stephanus Vlk.

V daňovom súpise obyvateľov Nitrianskej stolice z roku 1753 sa uvádzajú aj obyvatelia Trebatíc (mená uvádzame v pôvodnom zápise):

Sedliaci: Andreay Holecz, Marty Mucsics, Georgiy Sevczovicz, Joannes Kováczech, martiny Kovácseech, Stephay Jankech, Joany Strapatý, Stephay Kovácsech, Joany Kovácsech, jesephy Szedlák, Gergy Buzm, Gergy Moravanský, Stephay Holecz, Martiny Strapatý, Georius Boliesik, Joany Kolesár, Martiny Tomkovicz, Michael Moravanszký, Stephanus Jankech, Thomy Labuda, Adamy Steffánkech, Stephanus Hapcsok, Joany Ondrejkech, Martiny  Losko, Michael Minarech,... Jankeech, Georgius Szedlák, Joannes Minarech, Martiny Kubech, Marty Búczky, Michaele Báztek, Georg Kubáán, Stephay Krajczech, Stephay Galó, Georgius Galó, Joany Sagyeból, Thomy Vlk, Joany Kuban, Joanne Vankovics, Joanne Boliesik, Stephanus Moravansky, Michael Strapaty, Georgius Moravansky, Andrea Zabojník, Martiny Janovicz, Joanne Moravansky, Stephay Moravansky, Georg Dohány, Geogius Telegui,

Želiari: Georgius Blaskó, Georgius Krajczech, Martinus Pzekop, Thomas Buczko, Georgius Puzový, Joany Sevejovicz, Georgius Kumsez, Michael Miczkó, Michaely Kovaczech, Georgius Král, Martinus Belák, Martinus Sevezni, Stephanus Puzový, Thomas Krajczech, Georgius Ondráczko, Georgius Fuzek, Joany Zaber, Georgius Muztis.

Podželiari: Joany Vlk, Joany Vaczlav, Michaely Sedlákech, Martini Sedlákech, Gergius Sedlákech, Georgius Juzgo, Andreay Feránczik, michael Koleszárech, Joany Valkó, Joannes Brezovanyi, Stephanus Razsik, Michael Mikus, Joany Migala, Joannes Hadvigh, Georgius Tomkovicz, Joany Jankech, Joany Szmikala, Joany Tomkovicz.

Slobodníci: Joany Lybka.

Sluhovia: Joannes Grotko, Michael kozenel, Michal Zuvan, Georgius Buczik, Georgius Czib (mlynár)

Podľa súpisu bolo v obci 11 13/16 sesií, kapustné pole pre 17600 hlávok, 34 stodôl, 151 koňov, 100 kráv, 46 jalovíc, 114 oviec a 11 včelínov. Za prenajaté polia v pustých Voderadoch platili poddaní ročne 80 zlatých. Od nájomcu výčapníckeho práva dostávala obec ročne 40 zlatých. Obecný mlyn na potoku Holeška používal na mletie obilia dva mlecie kamene a na čistenie prosa jeden kameň. Do mlyna chodili mlieť aj obyvatelia Rakovíc, kde mlyn nemali. Nitrianskemu biskupstvu platila obec za právo používať mlyn ročne 10 zlatých. Mäsiar panstvu ročne odovzdával metrák mäsa. Štátna daň činila v rokoch 1750 – 1751 1081 zlatých a 43 grajciarov, obecná daň 262 zlatých a 41 grajciarov. V rokoch 1751 – 1752 činila štátna daň 1418 zlatých a 33 grajciarov, obecná daň 320 zlatých a 41 grajciarov. V rokoch 1752 – 1753 činilá štátna daň 1408 zlatách a 2 grajciare a domová daň 157 zlatých a 37 grajciarov.

V roku 1756 bola na cintoríne v Trebaticiach postavená kaplnka zasvätená sv. Štefanovi kráľovi. V priebehu 18. storočia boli v chotári obce postavené aj niektoré prícestné kríže.

Richtára a členov obecnej rady volili sedliaci a želiari v prítomnosti zemepánskych úradníkov. Od 18. storočia sa voľba konala skoro vždy 1. novembra. Volený obecný úrad pol potvrdený na jeden rok. Povinnosťou richtára bolo organizovať prácu poddaných na panskom, vyberať peňažné a naturálne dávky pre zemepána  a cirkev, ako aj štátnu a stoličnú daň. Pre jednotlivé roky sú v urbárskych písomnostiach Trebatíc mená richtárvo: 1771 Jano Kubran, 1773 Miso Minarech, 1774 Martin Kovacsech, 1775, 1776 Misso Minarech, 177 Miso Sevcsovics, Miso Minarech, 1779, 1780 Martin Krajcsech, 1781 Georg Minarech, 1782 Gyuro Minarech, 1783 Tomás Kovácsech.

Na potvrdzovanie písomností obec už začiatkom 18. storočia (1703) používala obecnú počať, na ktorej bola zobrazená postava sv. Štefana kráľa.