Trebatice v rokoch 1918 – 1945

 

            Dňa 28. októbra 1918 Český národný výbor v Prahe vydal zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu. Dňa 30. októbra sa k tomuto vyhláseniu prihlásila AJ Slovenská národná rada, ktorá v Martine odhlasovala „Deklaráciu slovenského národa“, ktorou sa Slovensku pripojila k Česko-Slovenskému štátu. Akej republike boli v roku 1918 položené základy, ukázal až ďalší vývoj.

            Od roku 1920 vystupuje obec pod názvom Trebatice. V roku 1921 mala 1001 obyvateľov a 153 domov. Medzi hlavné zamestnanie obyvateľov patrilo aj naďalej poľnohospodárstvo. Z roku 1922 pochádzajú stanovy spolku Slovenskej katolíckej mládeže. Spolok veľkú aktivitu prejavoval v 40-tich rokoch. Pre chudobné vrstvy obyvateľstva boli príťažlivé politické strany s vyhraneným sociálnym programom. Medzi takého strany patrila aj Sociálno-demokratická strana. Z roku 1920 pochádza aj povolenie jej schôdzi v Trebaticiach. V rokoch 1926 – 1927 bola v obci prevedená pozemková reforma. V roku1929 sa v štáte začala prejavovať kríza. Začal znovu proces vysťahovalectva zo Slovenska. Z Trebatíc v tom čase za robotou chodilo asi 150 obyvateľov.

            Z náboženských spolkov existoval v obci Spolok Sv. Vojtecha (pôvodne Adalberta) založený v Trnave v roku 1870. Spolok ako filiálka patril do Krakovian. V roku 1930 bol jeho jednateľom kňaž Vojtech Žilinčan a medzi jeho členov patrili títo trebatickí obyvatelia: František Bartko, Margita Buchlová, Gašpar Buchel, Anna Cíbiková, Jozef Cíbik, Štefan Cíbik, Ján Čelin, Ján DOhnanec, Katarína Galbavá, Mária Galbavá, Anna Galová, Mucha Gono, Anna Hadnigová, Katarína Hadvigová, Ján Hesko, Jozef Holec, Tomáš Hornák, Vojtech Hornák, Alžbeta Hrčová, peter Hrčka, Štefan Hrčka, Štefánia Jančovičová, František Jankech, Apolónia Jankechová, Florián Jankech, Ján Jankech, Ján Jankech, Ján Jankech, Jozef Jankech, Jozef Jankech, Jozef Jankech, Jozef Jankech, Mária Jankechová, Michal jankech, Michal Jankech, Michal Jankech, Gaľpar Kollár, Jozef Kollár ml., Ján Kováč, Imrich Kováč ml,. Katarína Krepopová, Ján Kubik, Ján Kuchar, Rafael Labuda, Jozef Labuda, Michal Labuda, Štefan Lipka, Katarína Luhová, Alžbeta Macháčová, Štefan Macháč, Peter Masár, Mária Matúšová, Ján Mičko, Alžbeta Minárechová, Katarína Minárechová, Ján Moravanský, Štefan Moravčík, Gašpar Ondačka, Jozef Ondrejka ml., Alžbeta Palkechová, Jozef Palkech, Mária Palkechová, Mária Palkechová, Michal Palkech, Ján Polčan, Gašpar Radošinsky, , Michal Radošínsky, Imrich Sedlák, Veronika Straková, Jozef Strapatý, Katarína Ťefanková, Jozef Štefanka, Alojz Štefanka, Štefan Štefanka, Anna Tonkovičová, Ján Tonkovič, Katarína Tonkovičová, Gašpar Urba, Gašpar Valko, Gašpar Valko, Jozef Valo, Michal Vančo, Vatrt Anton, Michal Žažo (od roku 1930), Katarína Gonová, P. Kollár, M Minárik a Gašpar Rajčák.

            V roku 1930 mala obec 1108 obyvateľov a 197 domov. V tom istom roku postavil Michal Štefanka v obci pekáreň. V obci sa často hrávali divadlá, ktoré nacvičili miestni učitelia. Organizovali aj rôzne oslavy: napríklad k výročiu vzniku ČSR, mierové slávnosti, slávnosti pri výročiach narodení T.  Masaryka alebo spomienkové slávnosti na generála M. R. Štefánika.

            Zo športovej činnosti možno spomenúť futbal, ktorý sa v Trebaticiach hrával od roku 1929. V roku 1930 si futbalisti kúpili originálnu loptu. Futbal hrávali na „Jame“ pri nádraží, neskoršie si vybudovali ihrisko v  „Hlinníkoch“. K organizátorom futbalu v obci patrili od roku 1931 Štefan Devan starší (predseda), Štefan Devan mladší, Michal Strapatý, Michal Horňák Jozef Cíbik, Jozef Štefanka a ďalší. Na novom ihrisku už v roku 1932 hrávali zápasy o putovný pohár. Stretnutia hrávali aj mimo obce. Trebatice žijú futbalom viac ako 70 rokov a tento šport bezpochyby patrí v obci medzi najobľúbenejší.

             Z obdobia rokov 1922 – 1945 sa zachovalo mnoho písomností. Sú to napríklad rozpočty a záverečné účty obce Trebatice (26 kníh), zápisnice školského výboru, účtovné knihy, notárke spisy atď. Kronika obce je vedená od roku 1933. Kronikárom obce bol učiteľ Štefan Ondrejkovič, rodák z Dolných Drškoviec.

            V roku 1931 bol za starostu obce zvolený Ľudovít Tonkovič, jeho zástupcom sa stal Michal jankech, pokladníkom Štefan Štefanka. Na Obecnom úrade boli zriadené tri komisie: finančná, stavebná a pomocná. Notárom – obvodný notársky úrad sídlil v tom čase v Krakovanoch – bol Štefan Mrena.

            Správa školy zakúpila pre školu javisko, ktoré sa postupne splácalo. V rok 1931 trebatická mládež odohrala štyri divadelné predstavenia. Hru popelka hrali veľmi úspešne aj v Kúpeľnom divadle v Piešťanoch.

            Po 1. svetovej vojne sa veliteľom hasičov stal Viliam Urban. Pri zbore od roku 1927 pôsobila aj dychovka. V roku 1932 horeli v obci štyri stodoly. O veľkosti tohto požiaru hovorí aj fakt, že na jeho hasení sa zúčastnili zbory z Krakovian, Stráží, Piešťan, Trnavy a Vrbového. V roku 1934 horelo v obecnej tehelni, požiar aj dom tehliarskeho majstra. V roku 1939 zhoreli v obci ďalšie stodoly.

            V roku 1932 sa previedla úprava okolia školy, vysadili sa stromy a kvety. V rokoch 1923 – 1929 bol správcom školy učiteľ Jozef Valášek, v rokoch 1929 – 1938 bol správcom školy učiteľ Štefan Ondrejkovič. Do roku 1945 sa v škole vystriedalo množstvo učiteľov, ako napr: Oľga hatalová, Anna Koštiaľová, Viktor Hornáth Miroslav Podhosrký, Etele Heliová, Jolana Oslanská, Daniel Kozlík, Božena Vinklerová, Mária Scekláčová, Miroslav Matušek, Čenek Bednář, František Chovan, Anna Chovanová, Jolana Nováková, František Žatko, Marhita Laffová, Anna Sedláková, Irena Sváteková, Alžbeta Paštinská, Ján Piaček a Oľga Urbanová.

            V roku 1933 bola v Trebaticiach zriadená Ľudová hospodárska škola. jej správcom sa stal Štefan Ondrejkovič. V škole učili Čenek Bednář a Jolana Nováková. Kroje a folklór boli tým, čo do Trebatíc prisťahovalo aj návštevníkov Piešťanských kúpeľov. na Veľkú noc v roku 1934 prišiel do Trebatíc exotický hosť z Indie maharadža z Hajdarabádu so svojim sprievodom spolu s Ľudovítom a Imrichom Winterom. V obecnej kronike sa o tejto udalosti píše: „ Dychová hudba odprevádzala prišlých hostov do domu, kde sa odbývalý „Šibačky“ aj maharadža dostal šibák, s ktorým vracal dievčencom rany. V indii, kde na takého pána ani mucha nesmie sadnúť. A nik by to nesmel dovoliť. Avšak v Trebaticiach podľahol indický maharadža pôvabu našich ružolícich dievčat úplne.“ Maharadžovi trebatickí futbalisti darovali klubovú vlajku, potom navštívil výstavku ľudového umenia a výšiviek.

            Trebatice patria medzi obce piešťanského regiónu bohatého na prejavy ľudovej kultúry. Od piešťanského základného variantu odevu sa Trebatice odlíšili začiatkom 20. storočia. Odevy majú drobnejšiu výšivku, odlišnú ornamentiku pričom k základným farbám – žltej, oranžovej a červenej pribudla modrá, fialová, zelená a kovová niť. Bohaté výšivky a paličkované čipky chodili trebatické ženy predávať aj do Piešťan. Na výrobu odevov sa používalo konopné súkno. Súčasťou odevu boli aj bohato vyšívané rukávce. Neskoršie bola obľúbená aj modrotlač, ktorá sa používala na zástery. V zime sa nosili biele bohato vyšívané kožuchy. Zo šatníka mužov sa ľudový odev vytratil skôr ako zo šatníka žien. Muži nosili konopné košele, široké gate a vpredu vyšívané súkenné nohavice. Medzi charakteristickú úpravu účesov žien v Trebaticiach patrilo natáčanie vlasov na podložku – „grgulu“. na hlave ženy nosili čepiec.

            V obci pretrvávajú mnohé výročné zvyky, ktoré sa riadia kalendárom. Sú to napríklad mikulášske zvyky (6. december), deň Lucie (13. december), Štedrý deň (24. december), Štefan (26. december), Fašiangy, Veľká noc, Turíce a ďalšie. Často sú spojené s obchôdzkami, vinšovaním, spevom a zábavou.

            Z jazykového hľadiska patria Trebatice do oblasti, v ktorej sa hovorí považským nárečím.

            V roku 1938 bol za starostu obce zvolený Ján Jankech, jeho zástupcom sa stal Peter Jankech, pokladníkom Ján Kollár. Neriešené vnútorné pomery 1. ČRS, ako aj vonkajšie politické udalosti, viedli v roku 1938 k podpísaniu Mníchovskej dohody. Na Slovensku bola dňa 6. októbra vyhlásená autonómia. V Trebaticiach mala silnú podporu len jedna politická strana – Hlinkova slovenská ľudová strana. Dňa 28. októbra bola schválená štruktúra Hlinkovej gardy V Trebaticiach sa jej veliteľom stal J. Chovane. Hlinkova garda mala asi 149 členov. Muži boli oblečení v krojoch. Takto vystrojení sa zúčastňovali aj na pochodoch a zrazoch v Piešťanoch v 40-tich rokoch. Neskoršie nosili uniformu. V obci sa venovali aj kultúre, už v roku 1938 odohrali päť divadelných predstavení, usporiadali majáles a zábavy. Zakúpili rádio, rôzne spoločenskké hry a odoberali časopisy.

            Po Viedenskej arbitráži (2. november 1938) udalosti nadobudli rýchly spád. Bola to cesta, ktorá viedla k vyhláseniu samostatného štátu Slovenskej republiky dňa 14. marca 1939. Obecný kronikár nám o tejto udalosti zanechal tento zápis: „14. marca sa z napnutosťou čakal výsledok zasadnutia slovenského snemu. Okolo 2.hod odpoludnia došla zvesť o vyhlásení samostatného štátu. V obci sa vyzváňalo, vyhrávala hudba, garda pochodovala po uliciach a prevolávala heslá. Ľud bol až k slzám dojatý. O tejto historickej udalosti prehovoril k občanom a HG miestny veliteľ J. Chovan. Potom sa ľud odobral dochrámu, kde vzdal Bodu vďaka za vyplnenie 1000 roč. túžob Slovákov.“

            Zlé sociálne pomery zdedené z predchádzajúcej republiky sa prejavovali aj v prvých rokoch samostatného slovenského štátu. V obci nebolo práce a tak sa za prácou chodilo do Nemecka. Že sa pomery zmenia aj v samotnej obci naznačovala elektrifikácia. Elektrické vedenie bola natiahnuté až k obci. Počítalo sa, že to bude stáť okolo 80.000 korún. V obci sa začalo s výstavbou kultúrneho domu. Bývalý obecný dom (do roku 1913) v ňom bola škola sa predal na dražbe a zakúpil sa pozemok. Výstavba kultúrneho domu mala stáť okolo 180.000 korún.

            V roku 1940 mala obec 1105 obyvateľov. Z konfesionálneho hľadiska bolo v obci 1100 rímskokatolíkov a 5 evanjelikov a. v. V obci bola založená organizácia Hlinkovej mládeže. Predsedom HSĽS v obci bol Ján Jankech. Na elektrifikáciu obce prispel aj krajský úrad a Okres Piešťany. Obecný mlyn bol daný do prenájmu za 11.000 korún. neskoršie mlyn od obce odkúpil Pavol Mosný za 197.000 korún. Získané peniaze boli použité na výstavbu kultúrneho domu. V obci bola znovu založené Potravné družstvo, ktoré malo 220 členov.

            V roku 1941 mala obec  1138 obyvateľov. Z konfesionálneho hľadiska bolo v obci 1133 rímskokatolíkov a 5 evanjelikov a. v. Štátna ľudová škola bola premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu. Potravné družstvo malo 205 členov, kapitál 30.000 korún a jeho predsedom bol Jozef Dohnanec. Obrat družstva bol 20 – 40.000 korún. Dňa 21. júna bola do obce zavadená elektrika. Slávnostnej vysviacky transformátora vo „Výhone“ sa zúčastnil aj župan Kállay. Obec na elektrifikáciu prispela sumou 80.000 korún.

            Kultúrny (t.j. Obecný dom) bol v Trebaticiach daný do užívania 25. mája 1942. O tejto udalosti sa písalo aj v dobovej tlači. jeho posviacku vykonal d. p. Msgr. V. Žilinčan. Vysviacky sa zúčastnil aj poslanec F. Bošňák a okresný náčelník Dr. Porubský. začalo sa tak napĺňať heslo prezidenta Jozefa Tisu „Do každej dediny kultúrny dom.“ Obecné zastupiteľstvo bolo rozpustené a za vládneho komisára vymenovali bývalého starostu obce Jána Jankech. na škole bola zriadená štrvtá trieda. V obci stále hrávali divadlá, filmové predstavenia a poriadali akadémie a prednášky.

            V chotári obce sa pri prechode frontu neodohrali žiadne významnejšie boje. Počas ústupových bojov nemeckej armády padli priati sovietski vojaci. Dňa 4. apríla 1945 v ranných hodinách vstúpili do obce vojaci Červenej armády. Vojnové udalosti dnes v obci pripomína pamätná tabuľa na budove Obecného úradu venovaná (1974) padlému účastníkovi SNP Karolovi Jankechovi.